Foreground plně podporuje – RWD, HTML 5.0, Super Galerii a YouTube 2.0 !
NGC 6960
Z Multimediaexpo.cz
 | ||
| Pozorovací údaje | ||
|---|---|---|
| Typ | zbytek supernovy | |
| Třída | ? | |
| Rektascenze | 20h 45m 42s | |
| Deklinace | +30° 43' 0" | |
| Vzdálenost | 2 500 ly | |
| Rudý posuv | – | |
| Zdánlivá magnituda (V) | – | |
| Zdánlivé rozměry (V) | ||
| Souhvězdí | Labutě | |
| Fyzické charakteristiky | ||
| Hmotnost | ? | |
| Průměr | ? | |
| Věk | 50 000 let | |
| Absolutní jasnost (V) | ? | |
| Speciální vlastnosti | – | |
| Jiné označení | – | |
NGC 6960 také nazývaná Riasová hmlovina nebo Metla čarodejnice je zbytek supernovy (presnejšie jej západná časť) v souhvězdí Labutě, kterou objevil William Herschel 7. září 1784. Môžeme ju pozorovať už malým ďalekohľadom, najlepšie s UHC filtrom. Jasná hviezda v jej blízkosti je 52 Cygni a dá sa vidieť aj voľným okom, ale k hmlovine NGC 6960 nemá žiadny vzťah.
Táto emisní mlhovina zaberá veľkú oblasť oblohy blízko hviezdy Gienah. Nazýva sa tiež Riasy, alebo Slučka v Labuti. Označovaná je ako NGC 6992-5 a NGC 6960. Je zložená z množstva jemných vlákien. Nachádza sa vo vzdialenosti 2 500 svetelných rokov. Zaujímavá je tým, že ju neožarujú hviezdy a predsa svieti. Predstavuje pozostatok po supernove, ktorá vybuchla asi pred 50 000 rokmi. Plyny boli vyvrhnuté obrovskou rýchlosťou (10 000 km/s), no preletom medzihviezdnym prostredím sa ich rýchlosť znížila na terajších 100 km/s. Hrnú pred sebou medzihviezdnu hmotu, pričom sa tvorí rázová vlna, v ktorej sú plyny stlačené, zohriate a ionizované. Pri opätovnom spájaní (rekombinácii) žiaria a to nielen vo svetle, ale aj v röntgenovom a rádiovom žiarení. Vyvrhnutý materiál sa zrazil do chumáčikov a nevytvoril preto pravidelný tvar. Skutočný priemer hmloviny je 70 až 100 svetelných rokov a je tiež röntgenovým a rádiovým zdrojom. Komplex hmlovín objavil v roce 1784 William Herschel svojím 45-centimetrovým ďalekohľadom.
Celý hmlovinový komplex tvoriaci Riasovú hmlovinu zaberá na oblohe oblasť o veľkosti asi 5 splnov Mesiaca. Dá sa zachytiť skôr fotograficky ako opticky, aj keď pri veľmi tmavej oblohe a periférnom videní možno v ďalekohľade vidieť minimálne náznaky hmloviny. Hmlovina sa celkove delí na východnú časť (Vláknitú hmlovinu - NGC 6992 a NGC 6995), strednú časť (Pickeringov trojuholník - NGC 6974 a NGC 6979) a západnú časť (Sieťovú hmlovinu - NGC 6960).
Hmlovina bola opticky stotožnená so zdrojom röntgenového žiarenia Cygnus X-5.
Externí odkazy
| Náklady na energie a provoz naší encyklopedie prudce vzrostly. Potřebujeme vaši podporu... Kolik ?? To je na Vás. Náš FIO účet — 2500575897 / 2010 |
|---|
| Informace o článku.
Článek je převzat z Wikipedie, otevřené encyklopedie, do které přispívají dobrovolníci z celého světa. |